Zhruba pred troma rokmi nás na našu výzvu „Hľadáme ľudí do nášho Sunny Road tímu“, kontaktovalo, vtedy ešte mladé ucho zo Štúrova, menom Martin Toma. Od tej doby už ubehlo veľa tailwhipov a backflipov a Martin dnes na našu radosť patrí k širšej špičke slovenských riderov na BMX.

Skromný a pracovitý chalanisko z juhu Slovenska však skrýva v záhrade malý americký sen. Málokto vie, že Martin má doma v záhrade rodinného domu postavený vlastný park, kde maká na svojich skills. TOMYARD, ako „skromne“ nazval tento park, slúži na tréningy prevažne jemu a kamarátom z okolia. Často však uňho stretávame aj jazdcov z Maďarska, s ktorými má taktiež odjazdené svoje.

Stále ešte mladý, 19 ročný rodák z juhu Slovenska, skončil nedávno tretí v slovenskom pohári, v kategóriách DIRT a PARK. Aktuálne Martin priletel domov z FISE World series z čínskeho Chengdu, kde si mal možnosť zajazdiť s tými najlepšími BMX ridermi sveta. Martin tak v ďalekej Číne reprezentoval nielen Slovensko, ale i Sunny Road team/brand a taktiež JUNKRIDE Crew. Avšak predtým, ako Martin Toma odletel udivovať ázijské publikum, stihli sme ho vyspovedať v krátkom rozhovore, ktorý si už vychutnaj nižšie:

Ahoj Martin, na úvod nám povedz kedy a ako si vlastne začal s jazdou na BMX  ?

Čo ma priviedlo k BMX? Skúšal som veľa iných vecí, ako sú napríklad futbal, basketbal, ping pong a podobne. Basketbal som hrával ešte ako malý chalan na základnej škole, ale potom ma to prestalo baviť. V podstate nič z týchto športov ma už nebavilo, lebo mi to prišlo nudné, zbytočné a namáhavé. Potreboval som skôr adrenalín. Skúsil som dokonca aj skateboard. To mi tiež nestačilo a tak som skúsil jazdiť na bicykli. Spolužiaci na základnej začali len tak jazdiť po ulici a tak som si kúpil aj ja svoj prvý mountain bike. Bol lacný, ale bol odpružený a skôr na bežné chodenie do mesta, prípadne do obchodu a domov, no už vtedy som na ňom začal skúšať skákať menšie skoky. V podstate to ale celé začalo, keď som zhruba pred 4 rokmi videl vonku chalanov, ktorých som vôbec nepoznal, robili tam jednoduché triky na rovnej zemi a vtedy ma to zaujalo, tak som sa prišiel pozrieť bližšie. Nadviazal som s nimi konverzáciu a vypytoval sa koľko stojí taký bike, čo na ňom vedia, atď. Vtedy som ešte vôbec netušil, čo vlastne BMX znamená a čo je to za šport. Potom som si vyskúšal jednu BMX-ku a vtom to prišlo. Chalani vtedy nechápali čo som dával. Triky, ktoré sa oni učili aj tri dni, či dokonca týždeň alebo dva, som bol schopný dávať hneď. Vtedy som si uvedomil, že to asi mám v krvi.

Prišiel som domov a pustil si také videá, ktoré som dovtedy ani netušil, že existujú. Dostalo ma, že sa to dá robiť vo veľkom a v takom štýle. Videl som svetových jazdcov a nadmieru ma to motivovalo. Nakoniec som uprosil rodičov, aby mi kúpili prvý BMX bike, no musel som ich veľmi veľa prehovárať. Mali obavy kvôli tomu, že je to nebezpečný šport. Nakoniec sa mi to však podarilo obhájiť. Odvtedy som začal jazdiť a učiť sa základy, no obzvlášť triky, ktoré budem potrebovať neskôr na rôzne možné kombinácie a v podstate odvtedy jazdím až doteraz.

Preskočme ďalej, momentálne asi zažívaš najlepšie obdobie svojej kariéry, súhlasíš ? Prečo je tomu podľa teba tak ?

Áno, je tomu tak. V podstate čo sa týka BMX scény, môj sen bol dostať sa do Číny na majstrovstvá sveta, pretože už keď som začal jazdiť, tak som sledoval tieto FISE kolá a rôzne zastávky po svete a tak som si povedal, že raz sa tam dostanem aj ja! A tak tomu teraz aj je. Zároveň sa mi teraz podarilo dostať sponzoring ako finančný, tak aj predmetný, čo vždy poteší a veľmi pomôže.

Nie každý o tebe vie, že máš doma, v záhrade rodinného domu, vlastný park na jazdenie tzv. „TOMYARD“. Ako si sa k nemu vlastne dostal ?

Vždy som premýšľal, aké super by bolo mať vlastný park v záhrade. V Amerike je to možné skoro v každej rodine, ale tu? Tu je to sen asi každého jazdca. Jedného dňa sa však tento môj sen stal skutočnosťou a podarilo sa mi k sebe preniesť „6 ton“ najväčších prekážok na Slovensku. K parku som sa dostal vlastne tak, že v Prievidzi rušili skatepark, ktorý vybudovali moji kamaráti a neskôr okolo toho mali problémy. Im som vlastne tak strašne vďačný, že mi to umožnili, takže týmto zároveň pozdravujem aj Libora Pálenika. Borec slovenskej BMX scény, ktorý sa mi vlastne ozval kvôli prekážkam. Čau Libor! . Nebolo človeka, ktorý by si ich zobral a tak to chceli rozpíliť. Akonáhle som sa to dozvedel, neváhal som a  okamžite som zháňal prostriedky na to, aby som park mohol preniesť k sebe. Podarilo sa to nakoniec vybaviť na menšom kamióne, v dvoch termínoch. Najprv išli malé prekážky, v apríli minulého roka a druhé, najväčšie prekážky, išli v auguste. Bolo to veľmi náročné, ale našťastie sa všetko podarilo, za čo som naozaj šťastný a vďačný 17-tim mojim kamarátom, ktorí mi s týmto presunom strašne pomohli. Bolo naozaj veľmi náročné dostať to do dvora nášho rodinného domu. Prekážky mám priamo vo dvore a tak to mám len na 15 krokov a môžem trénovať kedy chcem a nemusím nikam cestovať. Park ešte treba doladiť, dobudovať pár prekážok a dostavať pár plošín, ktoré sú potrebné k naučeniu niektorých špecifických trikov, ale inak som spokojný. Na jednej z prekážok mám tzv. Resibox (pena, mäkké matrace po celej ploche dopadu a na vrchu je vrstva gumy), ktorý mi umožňuje učiť sa tie najnáročnejšie triky a kombinácie, ktoré existujú bez toho, aby som pri páde niečo cítil alebo riskoval zranenie. Na niektoré triky treba naozaj silnú psychiku a je fajn keď viete, že padáte do mäkkého. Dáva mi to šancu byť stále lepším a zdokonaľovať sa.

Nedávno si si vybojoval tretie miesto v slovenskom pohári v kategórii DIRT aj PARK. Si s týmto výsledkom spokojný ? Ako hodnotíš svoje účinkovanie v slovenskom pohári ?

S týmto výsledkom som spokojný. Je to moje prvé umiestnenie v celkovom rebríčku na Slovensku za tento rok a pevne verím, že to bude stále lepšie a lepšie. Ako obrovskú pomoc vnímam práve môj park v záhrade.

Minulý rok si sa prvýkrát zúčastnil na FISE World series v Budapešti. Onedlho letíš na obdobnú akciu do čínskeho Chengdu. Cítiš sa byť dobre pripravený ? Myslíš si, že minuloročná skúsenosť ti pomôže ?

Minuloročného FISE v Budapešti som sa zúčastnil ešte v kategórii Amateur, kde som postúpil do finále a celkovo skončil na 12. mieste. Tentokrát to ale bude kategória PRO, ktorá pre mňa bude určite veľkou výzvou a obrovskou motiváciou. V tejto kategórií sú len tí najlepší zo sveta a ja sa už na to veľmi teším.

Akú hudbu počúvaš pri jazdení alebo pred jazdou na vyhecovanie ?

Kedysi som zvykol každý deň jazdiť so slúchadlami, no teraz tomu nie je až tak často. Raz za čas ich však ešte vytiahnem a rád si zapnem niečo tvrdšie alebo prípadne tracky z editov známych jazdcov. Takou jednou skvelou skladbou na poriadne jazdenie, je pre mňa napríklad: Trentalange – Ultimate Machine alebo aj Tango Alpha Tango – Number One Rival.

Prinesieš nám niečo z Číny ?

Tak to je samozrejmosť, že áno.

Ďakujem ti za rozhovor a ešte niečo, čo by si odkázal svojim a Sunny Road fanúšikom ?

Rád by som len povedal, že nič nie je nemožné, len treba chcieť a makať na sebe! Hlavne na tom, čo máte skutočne radi.

 

Ak chceš vedieť o Martinovi, ale aj Sunny Road viac, vzhliadaj blížiaci sa video-rozhovor pripravovanej relácie pod našou záštitou. Okrem Martina máme nachystaných kopu ďalších zaujímavých hostí do pripravovanej relácie, pod pracovným názvom „Sunny talks“. Pre viac info čekuj Insta a FB.